Keď sa vyberalo medzi Marine Le Pen a Emmanueom Macronom množstvo obyvateľov Francúzska sa obávalo „ťažkého“ nacionalizmu Le Pen. Opačný kandidát mal byť novým reformátorom a silou, ktorá bude Francúzko ťahať k výšinám.
Skutočná situácia je však ukážkou rečí Macrona, ktorý nesplnil vôbec nič. Macron absolútne nepočúva obyvateľov a väčšina z nich ho volá Prezidentom bohatých. Práve podľa obyvateľov Francúzka je Macron len prezidentom bohatých, ktorí jednoducho povedané vyhadzujú chudobných na ulicu. Práve Macronové vládnutie je panické a niekedy až nepochopiteľné. Macron spolu s Merkelovou nevyriešili imigrantskú krízu a taktiež Francúzka ekonomika už dávno nie je ťahúňom Europskej únie ako bola v minulosti.
Rapídna priam neznášanlivosť Macrona vyvrcholila slabučkými percentami v prieskumoch. Macronovi v súčasnoti dôveruje 19 až 29 % obyvateľstva Francúzka. Ide viac ako o 30 % prepad voličskej základne Macrona, ktorý sa spolu s Merkelovou a ďalšími členmi solidárnej Európy dostávajú postupne do úzkych. Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 ukážu, ako bude únia ďalej pokračovať. Ukričaný Macron je len ukážkou zlého a nefunkčného výberu, ktorý je možno pre naivnú solidaritu v súčasnom svete dobrí. Reformátor Macron podľa množstva analitikou nedokázal vytvoriť reálne reformy, ktoré by naozaj rozbehli ekonomiku Francuzka.
Naopak išlo len o kozmetické prvky, ktoré nespravili s posunom ekonomiky krajiny absolútne nič. Verejné výdavky dosahujú 56,4 percenta HDP a sú tak najvyššie v Európe. Sociálny rozmer únie na dobrotu a solidaritu postupne upadá. Úpadok je spôsobený predovšetkým nedostatočným vládnutím a nepochopením obyvateľstva. Hlavy štátu tak nechápu obyčajné a základné problémy nespokojného obyvateľstva. Byrokracia, islamizácia a oligarchia je spojitosť sociálnych demokratov v únii. Medzi nich patrí aj Macron.
Práve májové voľby v roku 2019 môžu zmeniť zmysel únie a vymeniť zastaralosť princípov umelohmotnej humannosti a solidarity. Europská únia by mala byť solidárnou a suverénnou. V skutočnosti je únia ako schátralí dom plný neistoty, že vám spadne strecha na hlavu. Líder sa musí predovšetkým postaviť a rozumieť obyvateľstvu. Macron však z vysoka „kašle“ na názor väčšiny. Aj týmto si jednoducho povedané vyslúžil prezývku „prezident bohatých“
Reformátor alebo len marketingový ťah ?
Je Macron posledným prezidentom „sociálne cítiacich lídrov“ ?
zdroj : https://www.napalete.sk/popularita-macrona-dosiahla-historicke-dno/