utorok, 30 mája, 2023

Povolá Francúzko armádu proti žltým vestám?

Posledné články

Povolá Francúzko armádu proti žltým vestám?

proti žltým vestám
Proti žltým vestám

 

Bastila?

Bastila (franc. Bastille) bola parížska pevnosť postavená v roku 1369 a to na odrazenie storočnej vojny proti Angličanom. Od 15. storočia sa používala ako väznica. No ľud bol presvedčený o tom že z pevnosti sú na ich obydlia namierené delá, ktoré môžu byť použité proti ním. Avšak Bastila bola symbolom „Starého režimu“, ktorý už nebol pohodlný pre obyvateľstvo kvôli absolutistickej moci.

Pochod na Bastilu sa zrejme opakuje v podobe žltých vest!

Kto sú žlté vesty?

Žlté vesty predstavujú vidiek (obyvateľstvo v dedinách francúzka), ľudí ktorí musia za prácou a školou cestovať desiatky kilometrov v autách. Ľudia ktorí si už nemôžu dovoliť benzín a tím sú odkázaní len na protest. Bez benzínu by neboli potraviny!

Aj toto je krutá realita vládnutia Emmanuela Macrona. Občania žijúci na vidieku si už dnes ledva dovolia trocha viac benzínu avšak januárove zvýšenie dane by ich zrujnovalo. Dnes bohatý národ nemá doslova na jedlo. 

„Niekedy sme mali nižšiu vrstvu, strednú vrstvu a bohatých, teraz už máme len nižšiu vrStvu a bohatých,“

hovorí Francúzka v reportáži BBC.

Mnoho Francúzov sa preto dnes obliekajú žltych vest ako symbol každodennej výbavy motorového vozidla. A kráčajú naprieč ulicami na vzdor proti zákonom Emmanela Macrona.
K žltým vestám sa hlásia dve tretiny ovbyvateľstva, ktoré pokojne protestovali a blokovali cesty v Paríži. To sa však zmenilo pri sobotnajšej potyčke s políciou.

Žlté vesty sa začali zhromažďovať pri Avenue des Champs-Élysées (avnüdešɑ̃zelize – Champs-Élysées viď. titulná fotka) čiže pri víťaznom oblúku. Na to polícia zatarasila niektoré cesty čo vyvolalo nepokoje.

 

Proti žltým vestám

žŽté vesty sa nevzdávajú a pokračujú s protestami a výtržnosťami aj po tom čo vláda prisľúbila že v pláne na budúci rok nepočíta zo zvýšením dane na pohoné látky. Vláda však prijala opatrenia a zatvára futbalové štadióny, múzea množstvo obchodov a podnikov.
Podľa agentúry Reuters je táto vlna nepokojov najväčšia od roku 1968.

Vláda sa obáva takzvaného:

„tvrdéHO jadrA niekoľkO tisíc ľudí“

Ide najme údajne radikalizovanie tejto skupiny. Pričom zdroje vlády uvádzajú (AFP) aj o tom že sa umiernené skupiny žltých vest začínajú radikalizovať. Čo vláda berie veľmi zenpokojujúco a boji sa násilností a vrážd.
Emmanuel Macron
vyzval k pokoju a požiadl tak aj svojích politických kolegov. Napríklad premiér Édouard Philippe upozornil že v stávke je bezpečnosť krajiny a proti výtržníkom sa bude postupovať tvrdo.

Hovorca vlády upozornil že v prípade nepokojov môže byť nasadená aj armáda.

 

Utrpí tým aj ekonomika – proti žltým vestám

Mnoho analytikov sa v prípade Francúzka ešte nechce vyjadrovať o tom aké následky budú mať protesty na francúzku ekonomiku. Avšak už dnes vieme že budú zatvorené reštaurácie, bary, futbalové štiadóny, obchody, pamiatky, múzea a iné lokality z ktorých Paríž ako aj Francúzko profituje. Taktiež mnoho ľudí nebude v práci čo sa odrazí na ekonomike.

Zlá sociálna otázka a nepokoje v krajine neprínášajú turizmu dobré čisla. Pričom francúzka ekonomika počíta z turizmom v každom návrhu v rozpočte.

 

Macron sa k nepokojom nevyjadril!

Prezident Macron sa ako keby hral že problémy vo Francúzku nie sú a svojím ignorovaním to zmetne zo stola. Pričom podľa zdroja vieme že sa k protestom nevyjadril a ani nechystá tak spraviť v posledných dňoch proti žltým vestám.

Avšak musí rátať z odpoveďov troch opozičných čiže ľavicových politikov, ktorí sa rozhodli vysloviť nedôveru vláde. Ako odôvodnenie je práve postupovanie vlády k týmto protestom. Avšak to nijako nemusí ovyplyvniť stabilitu vlády, keďže Macronov blok má dostatočnú väčšinu na vyslovenie dôveryhodnosti vláde.

 

Následky nepokojov

Štyria mŕtvy a 900 zranených aj toto je výsledok prtotestov. Pričom protesty trvajú od 17 novembra.
Vláda prv bojkotovala proti žltým vestám, avšak musela si prznať krutú realitu. Reformy v krajine sa musia robiť inak než len braním z vrecák tým najchudobnejším.

Vláda chcela zaviesť daň na pohoné látky a tak získať okolo štyroch miliárd a tie investovať do takzvanej „ekologickej transformácie“.

Rozpory proti žltým vestám

Žlté vesty nie sú organizácia, odbory alebo niečo pdoobné. Sú to len obyčajný ľudia, ktorý sa zhromažďujú na sociálnych sieťach (prevažne na Facebooku) a dohadujú sa o protestoch.
Niektorí členovia prtestov aktívne komunikujú s členmi vlády. Avšak niektorým žltým vestám sa to nepáči. Preto sa začali medzi členmi nevraživé komentáre a dokonca aj vyhražky zabitím.

To však nemení na situácií nič, keďže protesy pokračujú a sú zrkadlom celo-spoločenského problému. A to že sa vo Francúzku žije čoraz ťažšie. Životné nákaldy sú čoraz vyšie a k protestám sa pripájajú aj farmíri či policajti.

 

Poroblémom je najme to že ľudia nemajú na jedlo!

Zo všetkých médií počujeme ako sa na západe majú dobre a ako by sme sa od nich mali učiť. To však nie je vždy pravda. A protesty v Paríži sú toho príkaldom.
Ekonomické reformy vlády dospeli do bodu, kedy sa ľudia nedokážu uživiť z výplaty. Niektorí občania nemajú dostatok peňazí na to aby uživili svoju rodinu. Alebo niekoľko svojích manželiek.

Toto je realita modernej krajiny, ktorá nám hovorí ako sa máme správať a koľko utečencov máme prijať.

 

https://www.youtube.com/watch?v=N1erJidJhlY


Zdroj: 
https://hnonline,sk/svet/1855152-zlte-vesty-chystaju-v-parizi-vojnu-v-uliciach-mozno-zasiahne-aj-armada
(proti žltým vestám)

  Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Picus Capital. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Picus Capital nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku.

Viac článkov

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Posledné články