štvrtok, 26 novembra, 2020

HORÚCA SPRÁVA: Na Matovičovu vládu bola podaná sťažnosť na Európskej komisii. Zneužíva núdzový stav!

Posledné články

Sestra Igora Matoviča ROZMETALA Milana Kňažka! “Z toho máte strach? Toto je to slušné Slovensko?”

Sestra Igora Matoviča ROZMETALA Milana Kňažka! "Z toho máte strach? Toto je to slušné Slovensko?"Sestra Igora Matoviča sa vyjadrila k aktuálnej situácii ohľadom "ženských...

NEČAKANÁ rana pre Kollára! “Perverzný úchyl, plagiátor a papaláš, ktorý sa celému národu smeje do tváre…”

NEČAKANÁ rana pre Kollára! "Perverzný úchyl, plagiátor a papaláš, ktorý sa celému národu smeje do tváre..."Na aktuálnu situáciu ohľadom predsedu NRSR Borisa Kollára zareagoval...

Miesto Mikulášskeho balíčku dostanú TOTO? “Vláda chystá protiprávne vykonávanie testov na…”

Miesto Mikulášskeho balíčku dostanú TOTO? "Vláda chystá protiprávne vykonávanie testov na..."Opozičný poslanec Tomáš Taraba na socialnej sieti Facebook šokoval statusom. Podľa Tarabu chystá vláda...

Do parlamentu prišiel Francúzsky veľvyslanec: To, čo s ním spravil Kotleba a Mazurek nečakal!

Do parlamentu prišiel Francúzsky veľvyslanec: To, čo s ním spravil Kotleba a Mazurek nečakal!Do parlamentu prišiel Francúzsky veľvyslanec. Podľa lídra strany ĽSNS Mariana Kotlebu...
Roky na strane pravdy, podporte nás aj vy, prosím.Už roky na strane skutočnej pravdy a ochrany tradičných hodnôt Slovenskej kultúry. Pomôžte nám vybudovať silné mediálne zázemie. Aj vďaka vašej podpore môžeme skutočne rást. Len vďaka vašej podpore funguje tento portál. Ďakujeme!     

HORÚCA SPRÁVA: Na Matovičovu vládu bola podaná sťažnosť na Európskej komisii. Zneužíva núdzový stav!

HORÚCA SPRÁVA: Na Matovičovu vládu bola podaná sťažnosť na Európskej komisii. Zneužíva núdzový stav!
Zdroj: SME/Jozef Jakubčo

Bývalý sudca a v súčasnosti Europoslanec Milan Radačovský na socialnej sieti Facebook informoval, že v poslednom čase podal viacero právnych sťažností a podnetov a relevantné inštitúcie Slovenska. Radačovský sa rozhodol podať aj sťažnosť tzv. Strážkyni zmlúv v EÚ na Európsku komisiu.

.

Celé vyjadrenie Europoslanca Radačovského

.

“SĽUB OBČANOM SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Slováci a Slovenky, vážení priatelia!

Ako je Vám známe, v poslednom čase podal som viacero právnych sťažností a podnetov na relevantné inštitúcie Slovenska, o čom som Vás informoval v predchádzajúcich príspevkoch. Som toho názoru, že na vnútroštátnej úrovni som urobil všetko, čo bolo v mojich možnostiach. Vzhľadom na to, že som poslancom v EP, považujem za potrebné obrátiť sa s podnetom aj na inštitúcie na európskej úrovni. Rozhodol som sa preto vo veci, podľa môjho názoru, neoprávneného predĺženia núdzového stavu aj sťažnosť tzv. Strážkyni zmlúv v EÚ na Európsku komisiu. Sťažnosť pripájam v plnom znení a o výsledku Vás budem bezodkladne informovať.

Dôvodom môjho podávania právne relevantných podnetov nie je snaha spochybňovať nutnosť riešenia pandémie COVID-19. Veď tento problém riešia všetky krajiny sveta. Dôvodom je nekompetentné a chaotické riešenie tohto problému, ktorý môže viesť k následkom, čo môže Slovensku skutočne poškodiť.

Predĺženie núdzového stavu, aj keď by bol nutný, musí byť rozumný a zvažujúci všetky možné dôsledky. Takéto opatrenia musia spĺňať princíp proporcionality. Núdzový stav, vyhlásený na území celej SR (a nie napr. v tzv. „ohniskách“), je spôsobilý privodiť nevyčísliteľné ekonomické škody, ako aj fatálne následky v oblasti zdravia (údajne odložené onkologické operácie a liečba, atď.).

Takéto predĺženie núdzového stavu môže vzbudzovať dôvodné podozrenie, že vláda SR pristúpila k tomuto kroku aj z dôvodu, aby v skrátenom legislatívnom konaní bolo možné zmeniť zákon o verejnom obstarávaní. Vládny návrh zákona berie právo podať podnet na Úrad verejného obstarávania (ÚVO) občanom, novinárom, tretiemu sektoru, zužuje kontrolnú právomoc ÚVO, ruší námietkové konania pred úradom, umožňuje súťažiť stavebné zákazky do 5,3 mil. eur bez súťaže. Takto koncipovaný zákon, ktorý kvôli núdzovému stavu bude možné prijať v skrátenom legislatívnom konaní, nezodpovedá štandardom členského štátu EÚ. Hrozí možnosť vážneho narušenia pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré sú podľa čl. 3 ods. 1 písm. b/ Zmluvy o fungovaní EÚ jednou z výlučných právomocí Únie.
Robím pre to všetko, aby aj do budúcnosti boli takéto rozhodnutia vlády právne akceptovateľným spôsobom preskúmané.
A pokiaľ mi niekto vytýka spôsob, akým postupujem, čo vraj nie je „hrdinské“ a nekonám podľa vzoru iných hrdinských politikov a osôb verejne činných, tak si dovoľujem poukázať na môj zverejnený predvolebný sľub, keď som sa uchádzal o hlasy voličov, teda občanov SR. Tento doslovne znie: „V prípade zvolenia chcem, aby ma v EP vnímali ako dlhoročného sudcu SR, ako slušného a hrdého príslušníka slovenského národa a odborne fundovaného zástupcu Slovenska.“
A tento svoj sľub daný občanom SR dodržím alebo sa oň aspoň pokúsim.

EURÓPSKA KOMISIA

Sťažnosť – porušenie práva EÚ
Pred vyplnením formulára si prečítajte časť „Ako podať sťažnosť Európskej komisii“:
https://ec.europa.eu/assets/sg/report-a-breach/complaints_en/
Všetky políčka označené hviezdičkou (*) sú povinné. Vyjadrujte sa stručne a v prípade potreby pokračujte na samostatnej strane.

1.Totožnosť a kontaktné údaje
Sťažovateľ* Váš zástupca (ak nejakého máte)
Oslovenie* Pán/Pani Pán
Meno* Miroslav
Priezvisko* Radačovský
Organizácia:
Adresa* Skalnatá 3
Mesto/Obec* Hnilec
PSČ* 053 75
Štát* Slovenská republika
Telefón
E-mail [email protected]

Jazyk* Slovenský
Korešpondenciu by sme mali zasielať vám alebo vášmu zástupcovi*: [email protected]
JUDr. Miroslav Radačovský
Skalnatá 3
053 75 Hnilec ☐

2. Ako bolo porušené právo EÚ?*
Orgán alebo subjekt, voči ktorému podávate sťažnosť:
Názov* Vláda SR
Adresa Úrad vlády Slovenskej republiky, Námestie slobody 1
Mesto/Obec
Bratislava
PSČ 813 70
Krajina v EÚ* Slovensko
Telefón 02 / 209 25 111, 02 / 209 25 370
Mobilný telefón
E-mail [email protected], [email protected]

2.1Ktoré vnútroštátne opatrenia podľa vás porušujú právo Únie a prečo?*
K vnútroštátnemu opatreniu, ktoré podľa môjho názoru porušuje právo EÚ:

I.
Vláda SR uznesením číslo 587 z 30. 9. 2020 vyhlásila núdzový stav od 1. 10. 2020 na obdobie 45 dní na postihnutom území Slovenskej republiky.
Dôkaz: dostupné na https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25473/1
návrh uznesenia
uznesenie vlády SR č. 718 z 11. novembra 2020

II.
Dňa 11.11.2020 vláda SR rozhodla o predĺžení núdzového stavu na území celej SR. Núdzový stav v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu tak platí od 1. októbra na 90 dní.
Obmedzenie pohybu neplatí v čase od 1.00 h do 5.00 h, nevzťahuje sa na osoby s negatívnym PCR testom alebo antigénovým testom na ochorenie COVID-19 vykonaným v rámci celoplošného testovania.

Od 15. novembra sa zakazuje zhromažďovanie viac ako šiestich ľudí okrem osôb žijúcich v jednej domácnosti.

Prečo podľa mňa došlo k porušeniu práva EÚ:

III.
1.
V čase núdzového stavu môže štát v zmysle ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavuobmedziť základné práva a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu na nevyhnutný čas. Vláda ho môže vyhlásiť, ak došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt. Najdlhšie môže v zmysle zákona trvať 90 dní.

Núdzový stav je upravený predovšetkým v článku 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Z ods. 2, citujem:
“Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní.”

Z ods. 2 teda vyplýva, že núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na dobu 90 dní.

Nie je zrejmé, ako mohlo dôjsť k predĺženiu núdzového stavu, keďže túto možnosť citovaný ústavný zákon nepripúšťa.

Som toho názoru, že núdzový stav nie je možné predĺžiť ani vyhlásiť opakovane, a to práve s odkazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, citujem:
“Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.”
Z nálezu ÚS SR, I. ÚS 76/2011, z 20. 04. 2011:

“…aj keď sa ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy vzťahuje na štátne orgány, implikovane sa týka aj právneho postavenia občanov, ktorým zaručuje, že každý občan má právo na to, aby sa všetky štátne orgány voči nemu správali len spôsobom, ktorý im dovoľuje ústava a ďalšie zákony. Tento vzťah štátnych orgánov a občanov ústava jednotne ustanovuje pre všetky práva a slobody zaručené naším ústavným poriadkom.”

Ústavný súd SR v náleze z 26.1.2011, PL. ÚS 19/09, s. 62 napríklad uviedol:
“Právny štát vychádza z priority občana pred štátom. Ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 10/04 uviedol, že ťažiskom ústavného systému je jednotlivec a jeho sloboda, do ktorej nemožno arbitrárne zasahovať. Zákonodarca nevykonáva voči občanom neobmedzenú moc a občan nie je len pasívnym adresátom vrchnostenských predpisov.”

Z Ústavy SR , čl. 13 ods. 1, písm. a) povinnosti možno ukladať, citujem:
“ zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.”

Z Ústavy SR , čl. 13 ods. 4,, písm. a)
“Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.”

2.Napádané opatrenie – predĺženie núdzového stavu podľa môjho názoru by nemalo podkopávať základné ľudské práva a slobody. Opatrenia musia spĺňať princíp proporcionality. Som toho názoru, že núdzový stav vyhlásený na území celej SR ( a nie napríklad v tzv.”ohniskách”), je spôsobilý privodiť obrovské nevyčísliteľné materiálne škody, ako aj fatálne následky v oblasti zdravia (údajne odložené onkologické operácie a liečba, čo prislúcha overiť národným orgánom).

Som toho názoru, že ak sa uskutočnilo druhé kolo testovania len vo vybraných okresoch a nie na celom území Slovenskej republiky, potom nie je splnená podmienka na vyhlásenie núdzového stavu. Z čl. 5 ods.

1, zák. č. 227/2002 Z. z. , citujem:
“…núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území”.

Vláda SR by svoju činnosť mala vykonávať tak, aby čo najmenej alebo vôbec nezasahovala do základných ľudských práv a slobôd, a tieto na základe opatrení zbytočne neobmedzovala.

Napádaným uznesením vlády SR č. 718 z 11. novembra 2020 bola obmedzená sloboda pohybu a pobytu, zakázalo sa tiež uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať.

So slobodou zhromažďovania sa sú úzko prepojené ďalšie ľudské práva a slobody, najmä sloboda prejavu.

Namietaná úprava – uznesenie vlády SR č. 718 z 11. 11. 2020 podkopáva základné ľudské práva a slobody, popiera princíp proporcionality a predĺženie núdzového stavu ( na celom území SR ), nie je nevyhnutným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa.

2.2Ktorých právnych predpisov Únie sa to týka?

1.Došlo k nezohľadneniuEurópskeho dohovoru pre ľudské práva (ďalej len ako “EDĽP”).

Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva (ďalej len ako “Benátska komisia”) vydala Predbežnú správu o opatreniach prijatých v členských štátoch Európskej únie v dôsledku krízy COVID-19 a ich vplyv na demokraciu, právny štát a základné práva Stanovisko č. 995/2020 (ďalej len “Predbežná správa Benátskej komisie”), o ktorú listom z 1. júla 2020 požiadal predseda Európskeho parlamentu David Sassoli.

Benátska komisia v bodoch 32., 33. a 34. konštatuje, že napriek tomu, ako sú podmienky vyhlásenia núdzového stavu upravené domácim právnym poriadkom a ak by aj táto kompetencia spadala do právomocí výkonnej moci a i v naliehavých prípadoch okamžitého nadobudnutia účinnosti núdzového stavu, “vyhlásenie by sa však malo okamžite predložiť parlamentu, ktorý ho môže potvrdiť alebo zrušiť”.

V bode 39. Predbežnej správy Benátskej komisie je uvedené, že “je dôležité, aby vyhlásenie núdzového stavu bolo vydané vždy na konkrétne časové obdobie, aby nebolo príliš dlhé a aby bolo ukončené pred uplynutím lehoty, ak bola núdzová situácia prekonaná a už nie sú potrebné mimoriadne opatrenia. Je tiež dôležité, aby sa vo vyhlásení alebo v inom rozhodnutí alebo nariadení stanovili právomoci, ktoré sa majú aktivovať, a taktiež ich územná pôsobnosť.”

K predĺženiu núdzového z bodu 51 Benátskej komisie:
“…čím dlhšie trvá núdzový režim, tým ďalej sa štát pravdepodobne vzdiali od objektívnych kritérií, ktoré mohli v prvom rade oprávňovať použitie núdzových právomocí. Čím dlhšie bude situácia pretrvávať,tým menej bude odôvodnené považovať ju za núdzovú situáciu, ktorú nemožno vyriešiť použitím bežných právnych nástrojov.“

2.Charta základných práv a slobôd, Hlava II, čl. 10, citujem:

“Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania. Toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním úkonov a zachovávaním obradov.”

Kvôli núdzovému stavu nie sú povolené omše a bohoslužby v kostoloch.

3.Charta základných práv a slobôd, Hlava V., čl. 45, citujem:

„1. Každý občan Únie má právo na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov.

2. Sloboda pohybu a pobytu sa môže priznať v súlade so zmluvami štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území členského štátu.“

4.Charta základných práv a slobôd, Hlava II, čl. 12, citujem:

„1. Každý má právo pokojne sa zhromažďovať a slobodne sa združovať s inými na všetkých úrovniach, najmä v súvislosti s politickými, odborárskymi a občianskymi otázkami, z čoho vyplýva, že každý má právo zakladať na ochranu svojich záujmov odbory alebo vstupovať do nich.

2. Politické strany na úrovni Únie prispievajú k vyjadrovaniu politickej vôle občanov Únie.“

Vládou SR zavedený núdzový stav zakazuje pokojné zhromažďovanie sa, čo je jedným zo základných politických práv, chránených viacerými dohovormi. Komparáciou s opatreniami nórskej vlády však dochádza k jednoznačnému popretiu tohto práva vládou Slovenskej republiky, nakoľko v Nórsku pokojné zhromažďovanie sa ako prejav nespokojnosti občanov povolené je.

5.Charta základných práv a slobôd, Hlava II, čl. 11, citujem:
„1. Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice.“

6. Existuje dôvodné podozrenie, že vláda SR pristúpila k tomuto kroku aj z dôvodu, aby v skrátenom legislatívnom konaní bolo možné zmeniťzákon o Verejnom obstarávaní.

Vládny návrh zmeny zákona berie právo podať podnet na Úrad verejného obstarávania (ďalej len ÚVO) občanom, novinárom, tretiemu sektoru, zužuje kontrolnú právomoc ÚVO, ruší námietkové konania pred úradom, umožňuje súťažiť stavebné zákazky do 5,3 milióna eur bez súťaže.

Takto nastavené pravidlá, ktoré sú v rozpore s návrhom novely zákona o verejnom obstarávaní, ktoré ÚVO vypracoval a tento bol konzultovaný s viacerými odborníkmi vo verejnom obstarávaní a s Európskou komisiou.

Takto koncipovaný zákon, ktorý kvôli núdzovému stavu, bude možné prijať v skrátenom legislatívnom konaní, nezodpovedá štandardom členského štátu EÚ. A hrozí možnosť vážneho narušenia pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré sú podľa čl. 3 ods. 1 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie jednou z výlučných právomocí Únie.

7.
Zároveň pri celoštátnom testovaní, konanom v dňoch 31.10. 2020 a 01.11. 2020 a 07. a 08. 11. 2020 boli použité a povolené iba testy, ktoré zakúpila vláda SR bez verejného obstarávania. Napriek tomu, že testovanie malo byť dobrovoľné, de facto bolo povinné, nakoľko vláda SR podmieňovala slobodu pohybu a vstup do budov zamestnancom len s certifikátom, pričom zamestnávateľom zakazovala umožniť vstup do budovy osobám, ktoré sa nepreukážu certifikátom, ktorý bol vydaný na odberných miestach zriadených vládou SR.

Žiadne testy vykonané v súkromných laboratóriách s vyššou presnosťou povolené neboli. Toto by bolo možné vnímať ako zásadný zásah do slobody podnikania, ktorá je chránená aj judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie ako jedna zo základných slobôd vnútorného trhu.

8.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77 – 123).

2.3 Opíšte problém a poskytnite fakty a dôvody vašej sťažnosti (maximálne 7000 znakov):

I.
Vláda SR uznesením číslo 587 z 30. 9. 2020 vyhlásila núdzový stav od 1. 10. 2020 na obdobie 45 dní na postihnutom území Slovenskej republiky.
Dôkaz: dostupné na https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25473/1
návrh uznesenia
uznesenie vlády SR č. 718 z 11. novembra 2020

II.
Dňa 11.11.2020 vláda SR rozhodla o predĺžení núdzového stavu na území celej SR. Núdzový stav v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu tak platí od 1. októbra na 90 dní.
Obmedzenie pohybu neplatí v čase od 1.00 h do 5.00 h, nevzťahuje sa na osoby s negatívnym PCR testom alebo antigénovým testom na ochorenie COVID-19 vykonaným v rámci celoplošného testovania.

Od 15. novembra sa zakazuje zhromažďovanie viac ako šiestich ľudí okrem osôb žijúcich v jednej domácnosti.

III.

1.
V čase núdzového stavu môže štát v zmysle ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavuobmedziť základné práva a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu na nevyhnutný čas. Vláda ho môže vyhlásiť, ak došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt. Najdlhšie môže v zmysle zákona trvať 90 dní.

Núdzový stav je upravený predovšetkým v článku 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Z ods. 2, citujem:
“Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní.”

Z ods. 2 teda vyplýva, že núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na dobu 90 dní.

Nie je zrejmé, ako mohlo dôjsť k predĺženiu núdzového stavu, keďže túto možnosť citovaný ústavný zákon nepripúšťa.

Som toho názoru, že núdzový stav nie je možné predĺžiť ani vyhlásiť opakovane, a to práve s odkazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, citujem:
“Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.”
Z nálezu ÚS SR, I. ÚS 76/2011, z 20. 04. 2011:

“…aj keď sa ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy vzťahuje na štátne orgány, implikovane sa týka aj právneho postavenia občanov, ktorým zaručuje, že každý občan má právo na to, aby sa všetky štátne orgány voči nemu správali len spôsobom, ktorý im dovoľuje ústava a ďalšie zákony. Tento vzťah štátnych orgánov a občanov ústava jednotne ustanovuje pre všetky práva a slobody zaručené naším ústavným poriadkom.”

Ústavný súd SR v náleze z 26.1.2011, PL. ÚS 19/09, s. 62 napríklad uviedol:
“Právny štát vychádza z priority občana pred štátom. Ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 10/04 uviedol, že ťažiskom ústavného systému je jednotlivec a jeho sloboda, do ktorej nemožno arbitrárne zasahovať. Zákonodarca nevykonáva voči občanom neobmedzenú moc a občan nie je len pasívnym adresátom vrchnostenských predpisov.”

Z Ústavy SR , čl. 13 ods. 1, písm. a) povinnosti možno ukladať, citujem:
“ zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.”

Z Ústavy SR , čl. 13 ods. 4,, písm. a)
“Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.”

2.Napádané opatrenie – predĺženie núdzového stavu podľa môjho názoru by nemalo podkopávať základné ľudské práva a slobody. Opatrenia musia spĺňať princíp proporcionality.

Som toho názoru, že núdzový stav vyhlásený na území celej SR ( a nie napríklad v tzv.”ohniskách”), je spôsobilý privodiť obrovské nevyčísliteľné materiálne škody, ako aj fatálne následky v oblasti zdravia (údajne odložené onkologické operácie a liečba, čo prislúcha overiť národným orgánom).
Som toho názoru, že ak sa uskutočnilo druhé kolo testovania len vo vybraných okresoch a nie na celom území Slovenskej republiky, potom nie je splnená podmienka na vyhlásenie núdzového stavu. Z čl. 5 ods.

1, zák. č. 227/2002 Z. z. , citujem:
“…núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území”.
Vláda SR by svoju činnosť mala vykonávať tak, aby čo najmenej alebo vôbec nezasahovala do základných ľudských práv a slobôd, a tieto na základe opatrení zbytočne neobmedzovala.

3.Tvrdím, že mohlo dôjsť k nezohľadneniu Európskeho dohovoru pre ľudské práva (ďalej len ako “EDĽP”). Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva (ďalej len ako “Benátska komisia”) vydala Predbežnú správu o opatreniach prijatých v členských štátoch Európskej únie v dôsledku krízy COVID-19 a ich vplyv na demokraciu, právny štát a základné práva Stanovisko č. 995/2020 (ďalej len

“Predbežná správa Benátskej komisie”), o ktorú listom z 1. júla 2020 požiadal predseda Európskeho parlamentu David Sassoli. Benátska komisia v bodoch 32., 33. a 34. konštatuje, že napriek tomu, ako sú podmienky vyhlásenia núdzového stavu upravené domácim právnym poriadkom a ak by aj táto kompetencia spadala do právomocí výkonnej moci a i v naliehavých prípadoch okamžitého nadobudnutia účinnosti núdzového stavu, “vyhlásenie by sa však malo okamžite predložiť parlamentu, ktorý ho môže potvrdiť alebo zrušiť”.

V bode 39. Predbežnej správy Benátskej komisie je uvedené, že “je dôležité, aby vyhlásenie núdzového stavu bolo vydané vždy na konkrétne časové obdobie, aby nebolo príliš dlhé a aby bolo ukončené pred uplynutím lehoty, ak bola núdzová situácia prekonaná a už nie sú potrebné mimoriadne opatrenia. Je tiež dôležité, aby sa vo vyhlásení alebo v inom rozhodnutí alebo nariadení stanovili právomoci, ktoré sa majú aktivovať, a taktiež ich územná pôsobnosť.”
K predĺženiu núdzového z bodu 51

Benátskej komisie:
“…čím dlhšie trvá núdzový režim, tým ďalej sa štát pravdepodobne vzdiali od objektívnych kritérií, ktoré mohli v prvom rade oprávňovať použitie núdzových právomocí. Čím dlhšie bude situácia pretrvávať,tým menej bude odôvodnené považovať ju za núdzovú situáciu, ktorú nemožno vyriešiť použitím bežných právnych nástrojov.“

4.Neprimeraným opatrením ktorým by podľa môjho názoru predĺženie núdzového stavu uznesením vlády SR č. 718 z 11. novembra 2020 mohlo byť, mohlo dôjsť k neprimeranému obmedzeniu slobody v oblasti náboženstva, ktorá je zaručená Ústavou SR v čl. 24 ods. 1 a 2, citujem:

(1) “Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.

(2) Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.”,

A tieto práva sú garantované aj Chartou základných práv a slobôd, Hlava II, čl. 10, citujem:

“Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania. Toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním úkonov a zachovávaním obradov.”

5.Napádaným uznesením vlády SR č. 718 z 11. novembra 2020 bola obmedzená sloboda pohybu a pobytu, zakázalo sa tiež uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať s výnimkou osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Týmto mohlo dôjsť k neprimeranému zásahu do práva
zhromažďovať sa.

Právo zhromažďovať sa patrí k základným ľudským právam a slobodám zaručeným Ústavou Slovenskej republiky.
Podľa čl. 28 ods. 1 Ústavy právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje.

Podľa čl. 11 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu pokojného zhromažďovania a na slobodu združovať sa s inými vrátane práva zakladať na obranu svojich záujmov odbory alebo vstupovať do nich.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia dohovoru výkon týchto práv môže podliehať len takým obmedzeniam, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky alebo ochranu práv a slobôd iných.

Tento článok nebráni zavedeniu zákonných obmedzení na výkon týchto práv príslušníkmi ozbrojených síl, polície a úradníkmi štátnej správy.

Podmienky výkonu zhromažďovacieho práva upravuje zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných.

6.So slobodou zhromažďovania sa sú úzko prepojené ďalšie ľudské práva a slobody, najmä sloboda prejavu.

Tvrdené porušenie základnej slobody prejavu a základného práva vyjadrovať svoje názory podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy SR je zaručené každému. Podľa judikatúry ESĽP, ktorú ústavný súd konštantne zohľadňuje vo svojej rozhodovacej činnosti, sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti a jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca.

Tento zásah ( v kontexte so zákazom zhromažďovať sa počas namietaného núdzového stavu) spočíva v odopretí možnosti vystúpiť a prezentovať svoje názory na verejnosti, širokou verejnosťou “pred bránami Národnej rady”i. Realizácia práva na slobodu prejavu bola znemožnená v dôsledku predĺženia núdzového stavu, ktoré z ani formálneho hľadiska nespĺňa zákonné požiadavky a preto predstavuje vážny a intenzívny zásah do slobody prejavu občanov SR.

IV.Návrh smeruje proti predĺženiu núdzového stavu uznesením vlády SR č. 718 z 11. 11. 2020 a proti prípadne ďalším, na neho nadväzujúcim rozhodnutiam s Ústavou SR alebo ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z., o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu a s Ústavou SR, ktorý považujem za protiústavný z vyššie uvedených dôvodov.

Namietaná úprava – uznesenie vlády SR č. 718 z 11. 11. 2020 podkopáva základné ľudské práva a slobody, popiera princíp proporcionality a predĺženie núdzového stavu ( na celom území SR ), nie je nevyhnutným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa.

2.4 Dostáva predmetná krajina financovanie EÚ súvisiace s predmetom vašej sťažnosti, alebo by také financovanie mohla dostávať v budúcnosti?

Áno, spresnite ďalej xNie Neviem

2.5 Týka sa vaša sťažnosť porušenia Charty základných práv Európskej únie?
Komisia môže vyšetrovať iba také prípady, ak je porušenie povinnosti spôsobené vnútroštátnym vykonávaním právnych predpisov EÚ.

X Áno, spresnite ďalejNie Neviem

1.Došlo k nezohľadneniuEurópskeho dohovoru pre ľudské práva (ďalej len ako “EDĽP”).

Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva (ďalej len ako “Benátska komisia”) vydala Predbežnú správu o opatreniach prijatých v členských štátoch Európskej únie v dôsledku krízy COVID-19 a ich vplyv na demokraciu, právny štát a základné práva Stanovisko č. 995/2020 (ďalej len “Predbežná správa Benátskej komisie”), o ktorú listom z 1. júla 2020 požiadal predseda Európskeho parlamentu David Sassoli.

Benátska komisia v bodoch 32., 33. a 34. konštatuje, že napriek tomu, ako sú podmienky vyhlásenia núdzového stavu upravené domácim právnym poriadkom a ak by aj táto kompetencia spadala do právomocí výkonnej moci a i v naliehavých prípadoch okamžitého nadobudnutia účinnosti núdzového stavu, “vyhlásenie by sa však malo okamžite predložiť parlamentu, ktorý ho môže potvrdiť alebo zrušiť”.

V bode 39. Predbežnej správy Benátskej komisie je uvedené, že “je dôležité, aby vyhlásenie núdzového stavu bolo vydané vždy na konkrétne časové obdobie, aby nebolo príliš dlhé a aby bolo ukončené pred uplynutím lehoty, ak bola núdzová situácia prekonaná a už nie sú potrebné mimoriadne opatrenia.

Je tiež dôležité, aby sa vo vyhlásení alebo v inom rozhodnutí alebo nariadení stanovili právomoci, ktoré sa majú aktivovať, a taktiež ich územná pôsobnosť.”

K predĺženiu núdzového z bodu 51 Benátskej komisie:
“…čím dlhšie trvá núdzový režim, tým ďalej sa štát pravdepodobne vzdiali od objektívnych kritérií, ktoré mohli v prvom rade oprávňovať použitie núdzových právomocí.

Čím dlhšie bude situácia pretrvávať,tým menej bude odôvodnené považovať ju za núdzovú situáciu, ktorú nemožno vyriešiť použitím bežných právnych nástrojov.“

2.Charta základných práv a slobôd, Hlava II, čl. 10, citujem:

“Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania. Toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním úkonov a zachovávaním obradov.”

3.Charta základných práv a slobôd, Hlava V., čl. 45, citujem:

„1. Každý občan Únie má právo na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov.

2. Sloboda pohybu a pobytu sa môže priznať v súlade so zmluvami štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území členského štátu.“

4.Charta základných práv a slobôd, Hlava II, čl. 12, citujem:

„1. Každý má právo pokojne sa zhromažďovať a slobodne sa združovať s inými na všetkých úrovniach, najmä v súvislosti s politickými, odborárskymi a občianskymi otázkami, z čoho vyplýva, že každý má právo zakladať na ochranu svojich záujmov odbory alebo vstupovať do nich.

2. Politické strany na úrovni Únie prispievajú k vyjadrovaniu politickej vôle občanov Únie.“

5.Charta základných práv a slobôd, Hlava II, čl. 11, citujem:

„1. Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice.“

3. Predchádzajúce kroky prijaté na riešenie problému*
Podnikli ste už nejaké kroky v príslušnej krajine, aby ste sa pokúsili vyriešiť daný problém?*

4. Ak ste už kontaktovali nejakú inštitúciu EÚ, ktorá sa zaoberá problémami podobného charakteru, uveďte číslo prípadu/korešpondencie:
Petícia Európskemu parlamentu – Ref. č.: …………………………………..
Európska komisia – Ref. č.: ………………………………………..
 Európsky ombudsman – Ref. č.: ………………………………………..
Iné – uveďte názov inštitúcie alebo orgánu, ktoré ste kontaktovali, a číslo sťažnosti (napr. SOLVIT, FIN-NET, sieť európskych spotrebiteľských centier)

5. Uveďte všetky podporné dokumenty a dôkazy, ktoré by ste mohli na požiadanie zaslať Komisii.

V tomto štádiu nezasielajte žiadne dokumenty.

Uznesenie č. 587 z 30. 9. 2020

Návrh uznesenia
Uznesenie vlády SR č. 718 z 11. novembra 2020

6. Osobné údaje*

Súhlasíte, aby Komisia zverejnila vašu totožnosť v kontaktoch s orgánmi, proti ktorým podávate sťažnosť?
X Áno Nie

V niektorých prípadoch môže zverejnenie vašej totožnosti uľahčiť našu prácu pri riešení sťažnosti.

 

PODPORTE NAŠU PRÁCU

  Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Picus Capital. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Picus Capital nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku.

Viac článkov

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Posledné články

Sestra Igora Matoviča ROZMETALA Milana Kňažka! “Z toho máte strach? Toto je to slušné Slovensko?”

Sestra Igora Matoviča ROZMETALA Milana Kňažka! "Z toho máte strach? Toto je to slušné Slovensko?"Sestra Igora Matoviča sa vyjadrila k aktuálnej situácii ohľadom "ženských...

NEČAKANÁ rana pre Kollára! “Perverzný úchyl, plagiátor a papaláš, ktorý sa celému národu smeje do tváre…”

NEČAKANÁ rana pre Kollára! "Perverzný úchyl, plagiátor a papaláš, ktorý sa celému národu smeje do tváre..."Na aktuálnu situáciu ohľadom predsedu NRSR Borisa Kollára zareagoval...

Miesto Mikulášskeho balíčku dostanú TOTO? “Vláda chystá protiprávne vykonávanie testov na…”

Miesto Mikulášskeho balíčku dostanú TOTO? "Vláda chystá protiprávne vykonávanie testov na..."Opozičný poslanec Tomáš Taraba na socialnej sieti Facebook šokoval statusom. Podľa Tarabu chystá vláda...

Do parlamentu prišiel Francúzsky veľvyslanec: To, čo s ním spravil Kotleba a Mazurek nečakal!

Do parlamentu prišiel Francúzsky veľvyslanec: To, čo s ním spravil Kotleba a Mazurek nečakal!Do parlamentu prišiel Francúzsky veľvyslanec. Podľa lídra strany ĽSNS Mariana Kotlebu...

Neveril vlastným očiam: Toto je pracovná morálka poslancov? Mazurek sa postavil pred rečnícky pult keď uvidel…

Neveril vlastným očiam: Pracovná morálka poslancov? Mazurek sa postavil pred rečnícky pult, keď uvidel...Kde boli všetci?Milan Mazurek sa postavil pred rečnícky pult. To čo...
Click to access the login or register cheese