Jozef Banáš: Rozhovor, ktorý vám otvorí oči!

Jozef Banáš: Rozhovor, ktorý vám otvorí oči!

Jozef Banáš je jeden z najznámejších spisovateľov a dramatikov. Tak isto bol v minulosti diplomat a bývalí politik. Po skončení politickej kariery sa Banáš opäť vrátil k písaniu kníh a tak isto rád odpovie na otázky. V rozhovore pre Parlamentné listy vyhlásil zaujimavé tvrdenia, ktoré otvoria oči mnohom ľudom. Banáš sa za svoje názory nehanbí naopak podľa neho je 99,9 percent ľudí, ktorí nadávajú na politikov by boli rovnaký ako politici , ktorých kritizujú.

Naposledy sa Jozef Banáš otvoril pre Parlamentné listy. Rozhovor obsahoval mnoho zaujimavých myšlienok, ktoré stoja za prečítanie.

Jozef Banáš: Rozhovor, ktorý vám otvorí oči!

Kam sa posunuli v porovnaní s obdobím pred novembrom 1989 Česko aj Slovensko v takých oblastiach, za ktoré je (spolu)zodpovedný štát, teda hlavne zdravotníctvo, školstvo, bezpečnosť, spravodlivosť alebo sociálne zabezpečenie?

Od pádu totality došlo k nespornému pokroku a kvalitatívnemu posunu, ale takmer výhradne v oblasti súkromného majetku. Je nepochopiteľné, ako môže byť oblasť zdravia predmetom podnikania. Je neprípustné, aby sa na zdraví ľudí zarábalo – či už ide o majiteľov nemocníc, zdravotníckych zariadení, ale aj poisťovní. Tlak majiteľov nemocníc a poisťovní fakticky núti lekárov meniť svoje poslanie. Nesnažia sa pacienta vyliečiť, ale udržiavať ho v stave chorých.

V Bhutáne sa za lekára považuje len ten, kto nemá žiadnych chorých pacientov. Prvoradá musí byť prevencia, teda snaha, aby ľudia nemaródili. Už len tá skutočnosť, že šport patrí do rezortu školstva, je absurdná. Šport má byť v rezorte zdravia, zdôrazňujem, zdravia, nie zdravotníctva. Zdravotníctvo by sa malo nazývať chorobníctvo, pretože sa tam starajú už len o chorých, ale nám musí ísť predovšetkým o to, aby ľudia chorí neboli. Najväčším nepriateľom lekára sú mŕtvi a zdraví, pretože na tých nezarobí. A keď ste chorý, ste manipulovateľný a ovládateľný.

Rovnako je to so vzdelaním. Čím ste hlúpejší, tým ľahšie vás ovládajú. Politici aj médiá. Prečo by sa politici mali snažiť, aby boli ľudia vzdelaní? Boli by sami proti sebe. Sociálne zabezpečenie dnes sa vôbec nedá porovnávať s tým za socializmu, sociálne nožnice sú veľké a stále sa otvárajú. V spoločnosti, v ktorej sú modlami majetok a moc, sú ľudia bez majetku a moci na okraji spoločnosti a majú pocit menejcennosti. Bytová výstavba je tiež postavená na princípe pôžičiek, takže keď chceš mať byt, musíš si požičať – a už ťa majú. Človek, ktorý je zadlžený, drží hubu a krok a o to mocným ide. Obávam sa, že hlavný výdobytok pádu totality – vytvorenie priestoru pre tvorivých a schopných ľudí – začína strácať atraktivitu v porovnaní so stratou výdobytkov, ktoré ponúkal socializmus.

Máme sa najlepšie, ako sa kedy ľudia v tomto geografickom priestore v histórii mali, ako s obľubou vyhlasujú niektorí politici?

Máme sa dobre z materiálneho hľadiska – to je ten náš geografický priestor –, ale aj to len tí, ktorí sa boli schopní zaradiť do pelotónu, v ktorom vládnu ostré lakte. Obávam sa, že takých je menšina. Objektívne treba priznať, že sa skutočne máme materiálne lepšie, ale v systéme, kde stále súťažíme, sledujeme po očku suseda či kolegu a štve nás, že on toho má viac. V systéme, kde vládnu materialistické hodnoty, človek šťastný nikdy nebude, pretože pod vplyvom hodnôt budete chcieť mať stále viac. Tak sa ľudia snažia byť ešte výkonnejší, zarábať viac a končí sa to tak, že sú doslova vykorisťovaní, trávia v práci dlhé nadčasové hodiny na úkor rodín. Bohatnú, ale sú menej šťastní. Netušia, že duch je nekonečný, hmota je limitovaná.

Sú preto ľudia šťastnejší, že si toho môžu dopriať viac ako predchádzajúce generácie?

Bol som nedávno v indickom štáte Bihár. Je to jeden z najchudobnejších štátov Indie. Videl som tam veľkú biedu, neporovnateľnú s tými najchudobnejšími u nás. Keď sme sa my, ľudia z Európy, takmer pohoršovali nad ich biednou životnou úrovňou a ľutovali ich, oni sami nás s úsmevom doplnili: „Nespýtali ste sa nás, či sme šťastní…“ Otázka šťastia začína dominovať aj v západnej civilizácii, ľudia začínajú byť z neustáleho naháňania sa a súťaženia unavení. Bhután je v Ázii na jednom z posledných miest, pokiaľ ide o HDP na obyvateľa, ale pokiaľ ide o index šťastia, sú jeho obyvatelia prví. Naopak Japonsko je v HDP prvé, ale podľa indexu šťastia na druhom konci poradia. Áno, máme neporovnateľne viac, ako mali predchádzajúce generácie, ale sme šťastnejší?

Čo môžu sociálne siete, na ktorých medzi sebou ľudia čoraz častejšie komunikujú bez toho, aby sa fyzicky stretávali, znamenať pre vývoj a charakter spoločnosti?

Pochopil som, že komunikácia na sociálnych sieťach so sebou nesie viac negatív ako pozitív. Sociálne siete sa stali stokou, doslova kanálom ľudského mentálneho odpadu. Toľko zlej energie, ako je na sociálnych sieťach, nie je ani v krčme, kde sa pobijú chlapi. Tam si dajú po hube, pretože sú tvárou v tvár, neanonymne, takže je to férový súboj. Na sociálnych sieťach sa ukrývajú väčšinou zbabelci vedení jediným – zlom a vlastnou frustráciou. Nesledujem diskusie na sociálnych médiách zo zdravotných dôvodov.

Musím však zdôrazniť, že všetko je tak, ako má byť. Základným princípom našej existencie je rovnováha a toľko, koľko je dobra, musí byť aj zla. Keby nebolo bodliakov, nevedeli by sme, že ľalia je krásna. Človek má však jednu výhodu – možnosť slobodnej voľby. A je na ňom, či sa postaví na stranu bodliaka, alebo ľalie.

https://www.youtube.com/watch?v=hfLL_aUUWY0

zdroj:https://www.parlamentnelisty.sk/arena/rozhovory/Jozef-Banas-Bojim-sa-ze-vydobytky-roku-1989-blednu-pred-tym-co-ponukal-socializmus-Zadlzeny-drzi-hubu-a-krok-a-o-to-mocnym-ide-310011 ,https://www.infovojna.sk/article/banas-cim-ste-hlupejsi-tym-lahsie-vas-ovladaju-politici-aj-media