Iné

Prečo je more slané?

Prečo je more slané? Zrejme ste aj vy niekedy rozmýšľali nad tým prečo je napríklad obloha modrá, alebo prečo je more slané?...

Napísal Daniel · >
Prečo je more slané?

Prečo je more slané?
Zrejme ste aj vy niekedy rozmýšľali nad tým prečo je napríklad obloha modrá, alebo prečo je more slané?

[lwptoc]

Na svete máme viac vodnej plochy ako tej zemskej a to je spôsobené formavaním naše zeme miliónov rokov do zadu. Voda sa na našu zem dostala za pomoci meteoritov. Tie doslova bombardovali našu planétu stovky až tisicky rokov. No na sebe niesli zmrznutú vodu v podobe kryšlátov. A tak sme získali najcenejšiu komoditu.

 

Väčšina vody na zemi sa nchádza v oceánoch. Ide približne o 97% všetkej vody o ktorej vieme. Zvyšok sa nachádza v moriach a na súši. Teda ide o zvyšné necelé dve percentá (tu sa počíta aj zmrazená voda). Pod 1% sa nachádza voda v atmosfére teda v podobe plynu.
Niektoré zdroje uvádzajú, že more sa stalo slaným preto, lebo obmývalo súš a jej minerály. Teda pri dvoch etapách:

 
 

 

Prvohory

Prvohory - Prečo je more slané?
Prvohory – Prečo je more slané?

V prvohorách (starovek zeme) na našej etapy zeme vystúpili z morí prvé kontinenty. Tieto kontinety mali v sebe veľké množstvo minerálov. Ktoré sa dostali do vody. Ale táto pevnina bola predtým, pod vodou. takže taktiež bola z časti obmývaná. Teda aj pred etapou prvohor sa do vody dostávali soli.

Prvohorám vďačíme za uhlie, keďže prvé vyšli z morí. Na tejto ploche prvohor rástli stromy, ktoré sa za tisícky rokov konzervovali v pôde a bažinách a tak máme uhlie.
Preto má dnes Česko a Nemecko viac soli ako zvyšok Euópy.

 

Druhohory

Druhohory - Prečo je more slané?
Druhohory – Prečo je more slané?

V etape druhohor zem vystúpila po milióny rokoch.
Výsledkom toho, že druhohor bola obýmana vodou dlhšie než prvhohory, sa slovensko môžeme pochváliť soľov. Teda zásobami ložísky soli a naších solivarov.

Pri zdvýhaní druhohor ostali niektoré časti zaliate vodou a následne vysušené, alebo len zasypané. Teda na zákalde toho sme my Slováci získali soľ.
Je treba podotknúť, že v tejto etape boli oceány už dostatočne slané.

 

Odôvodnenie:

No zabúdame na to, že aj na meterotoch, ktoré padali na našu palnétu pri prvotnom formovaní zeme. Tak tieto meteority taktiež obsahovali soli. A teda taktiež obsahovali soľ, tak ako prvé podniteili moria a oceány byť slanné. A až potom za slanosť oceánov a morí môžeme pokladať obmývanej súši prvohor a druhohor.

 

Svetový oceán

Prvotný oceán zastrešoval celú plochu naše zeme. Všetko bolo údajne zaplavené a zem bola jedná obrovská “vodná guľa”. To trvalo ako väčšina dejov, niekoľko miliard rokov. Následne sa zem ochladila a prišla prvá skutočná doba ľadová. Zem bola takmer z 99% (podľ odhadov vedcov) zamrznutá.
Násldne prišlo oteplenie, ktoré spôsobila lytosferické dosky a vytvorili miestna pre sopky. Tie do atmosféry chrili oxid uhličitý a iné formy oxidov, ktoré oteplili atmosféru.

 

Prudké javy, ktoré viedli k mineralizácii vody

Väčšinu minierálov obsahovali hory a pôda zeme nie oceány. Po vzniknutí prvých kontinetoch prudké dažde a vetry odvetrávali a brúsili hory. Za pomoci vetra sa z hôr dostávali mineráli a soli do oceánov. A tam začala silna mienralizácia (slananie oceánov) oceánov.

 

Ake slané oceány poznáme?

Na zemy máme všetky oceány slané. Ide o päť oceánov medzi, ktoré patrí:

  • atlantický oceán,
  • južný oceán,
  • indický oceán,
  • severný ľadový oceán,
  • tichý oceán.

 

Atlantický oceán

Atlantický oceán - prečo je more slané
Atlantický oceán – prečo je more slané

Atlantický oceán je druhý najväčší oceán na svete, ktorý zrejme netrebe predstavovať. Tento oceán pozná hádam každý z nás aj kvôli jeho “sexy” názvu a mnohým filmom, ktoré sa na ňom natáčali. Jeho plocha je 106.460.000 kilometrov štvorcových (41,100,000 míľ štvorcových). Ako druhý najväčší oceán zaberá 20% plochy zmeského povrchu.
Jeho plocha sa tvaruje do písmena S a obopína Európu, Afriku a východ Amerického pobrežia. Ide o jedne z najdôležitejších oceánov, ktorý spája svetový oceán a teda na server sa dotýka s so Severným ľadovým oceánom. Tichým oceánom ja juhozápade, Indickým oceánom na juhovýchode. A na juhu Južným oceánom.

Prvoradú dôležitosť Tichého oceánu môžete vidieť na obrázku vyššie, kde je znázornený Golfský prúd. Práve Golfský prdú hraje dominantnú úlohu pri sledovaní oteplení našej planéty. Na jeho vetvách vidíme ako sa naša palnéta rýchlo oteplu a ako sa menia prúdy (vetvy) Golfského prúdu. Je do jeden z najdôležitejších javov na našej planéte.

 

Fakty:

  • Pozorovanie Atlantického oceánu začalo už pred naším letopočtom a to v Stésichorosu (Stésichoros z HimeraἈτλαντικῷ πελάγει). A to okolo polivce šiesteho storočia pred našám letopočtom v Grécku.
    Dôkazom toho je aj zmienka tohto oceánu v známej báji Ilias a Odysea od Homéra.
  • V polovici 19. storočia sa uplanoval officiálny názov “Etiópsky oceán” (odvodený od starej etiópie).
  • V dobe takzvaného objavenia oceánu angličanmi bol Atlantický oceán označovaný anglickým kartografom ako Veľký západný oceán.
  • Priemerná hĺbka v Atlanticko oceáne je 3 730 m čo je12 240 stôp.

 

Južný oceán

Južný oceán
Južný oceán

Južný oceán je známy pod názvami ako: Južný ľadový oceánAntarktický oceán. Tiež známy ako Južné ľadové more alebo Južné Ľadové more.
Tvoria ho najnižšie položené vody svetového oceánu, preto sa nachádza na 60° zemepisnej šírky  (južnej zemepisnej šírky a tým obkoluje Antarktídu.

Južný oceán sa pokaldá za štvrtý najväčší oceán na svete a to z piatich oceánov. Tento oceán je v skutočnosti fakt malý, čo môžete vidieť na obrázkoch nižšie.

Južný oceán - prečo je more slané
Južný oceán – prečo je more slané
Južný oceán – prečo je more slané

 

Fakty:

  • Južný oceán je starý názov pre Tichý oceán alebo južný Tichý oceán.
  • Tento oceán pomenoval Vasco Núñez de Balboa. Prvý Európan, ktorý ho objavil a priblížil sa k nemu zo severu.
  • Južný oceán bol najviac prepisovaný oceán väči všetký a to rozlohou.
  • Najzaujímavejšie opisovanie Južného oceánu je z Austrálie, ktorá ho považuje za svoje južné územie.
  • National Geographic Society ani neuvádza tento oceán, keďže ho neuznáva.

Indický oceán

Indický oceán - prečo je more slané
Indický oceán – prečo je more slané

Indický oceán je tretím najväčším oceánom na svete z rozlohou (70,560,000 km2). Svojou veľkou plochou zaberá 19,8% plochy zeme. Indický oceán je ohraničený:

  • na svere Áziou,
  • na západe Afrikou,
  • na východe Austráliou,
  • a na juhu Južným oceánom.

 

Indický oceán je pochopiteľne pomenovaný po Indii  (Oceanus Orientalis Indicus) a to od roku 1515.
Slovo India po starogrécky znamená „región rieky Indus“. Sindhu Mahasagara alebo veľké more Sindhu starými Indmi. V rôznych oceánoch sa Indický oceán nazýva Hindským oceánom.

 

Indický oceán je pre nás taktiež veľmi dôležitý ako Atlantický oceán, keďže nám tiež slúži na znižovanie a predpovedanie klimatického otepľovania. Na zeme mám mechanizmi, ktoré znižujú globálne otepľovanie ako sú napríklady, lesy a moria. A práve korálove útesy a riasy na nich znižujú otepľovanie zeme, kvôli absorbovanou CO2 z našej atmosféry.

Našej planéte sa podarilo spotrebovať polovicu CO2, ktoré vyprodukoval človek. No stromy a moria sa búria, prestali absorbovať dostatočný počeť oxidu uhličitého. A nastáva globálny ekologický problém. Taktiež ku globálnej kríze prispelo vyhorenie Sibíru, Taygi a Brazílskeho pralesa.

Indický oceán nie je vôbec merumilovné prostredie ako ho opisujú niektoré blogy. Viac informácií vo video nižšie.

 

Severný ľadový oceán

Severný ľadový oceán - prečo je more slané
Severný ľadový oceán – prečo je more slané

Severný ľadový oceán je najmenší oceán a najplytkejší zo všetkých oceánoch na našej planéte. IHO (International Hydrographic Organization) uznáva tento oceán ako platným ocenám, hoci niektorí vedci nepokladajú tento oceán za skutočný a nazývajú ho “Artic Sea” teda artické more.

Takmer z celej časti je ohraničený Aáziou (Rusko), Severnou amerikou (Kanada, Aliaška – USA) ale aj Grónskom.
Ako jedný z oceánou je z väčšej časti pokrytý ľadom. Povrch slanosť a teplota sa počas roka mení a to najme otepľovaním.
Medzi všetký slané oceány sa tento oceán riadí ako najmenej slaný nakoľko je zložený z ťažkej sladkej vody. Je charakterizovaným nízkym odparovaním a nízkami prítokom a odtokom vody.
Severný ľadový oceán zaberá kruhové rozlože o ploche 14 056 000 km štvorcových. Je teda podobne veľký ako Antarktída.

Je známe že zahŕňa:

  • Barenstovo more,
  • Laptevske more,
  • Biele more,
  • Baffinský záliv,
  • Beaufortské more,
  • Východné Sibírske more,
  • Górnske more,
  • Hudsonský záliv,
  • Karaské more.

Severný ľadový oceán - prečo je more slané

Severný ľadový oceán – prečo je more slané

Tichý oceán

Tichý oceán - prečo je more slané
Tichý oceán – prečo je more slané

Tichý oceán je najväčší a najhlbší oceán zo všetkých oceánov na svete. Jeho rozloha sa týči od Svereného ľadového oceánu až k Južnému oceánu. Teda obmýva Austráliu, Ameriku, Antarktídu, Áziu. Jeho rozloha je 165,250,000 kilometrov štvorcových. Teda ako jediný oceán zaberá plochu tamer tretinu zemskej plochy.

Je priemerná hĺbka je 4 000 metrov čo ho radí za najhlbší oceán na planéte. Taktiež sa v ňom nachádza Mariánska priekopa a to v západnej časti pacifiku. Táto priekopa dosahuj hĺbky 10,911 m čo ju radí za najhlbšiu priekopu na našej plenéte.

Európania Tichý oceán objavili v roku 1513. Jeho objaviteľ bol španiel a dobrodruch Vasco Núñez de Balboa. Hoci starí obyvatelia Ázie sa plavili po tomto oceáne stovky rokv pred Európanmi. Meno Tichý oceán dostal od Ferdinanda Magellana, keďže počajs jeho plavby mu bol vietor priaznivý. Tak nazval oceán “Pokojné more” a preto ho dnes poznáme ako Tichý oceán.

 

Mapa tichý oceán - prečo je more slané
Mapa tichý oceán – prečo je more slané

 

Parametre:

  • Plocha povrchu 165 250 000 km 2 (63 800 000 štvorcových míľ)
  • Priemerná hĺbka 4 280 m (14 040 ft)
  • Max. hĺbka 10 911 m (35 797 ft)
  • Objem vody 710 000 000 km 3 (170 000 000 cu mi)

 

Prečo je more slané?

Trocha dlhší článok, ktorý sa nezaoberá, len slanosťou oceánov a morí, ale ich počtov a geografickými parametrami. Podstané v tomto člínku je to, že každé more na našej planéte je slané. A to už z viacerých faktov.
Či už ide to, že voda, ktorá putovala na naše svet už obsahovala malé množstvo vody vo forme kryštálov. Ktoré tu boli donesené za pomoci meteoritov.

Či už obmývanie zemskej pôdy a jej minerálov.
Ale aj degradáciou hôr, ktoré v sebe obsahujú minerálne látky ako aj soli. A následne za pomoci vetra sa tito soli dostávali do oceánov.
Toto sú vedecké fakty, ktoré nemôže ktokoľvek poprieť.

 

Written by Daniel
Prečo PICUS Capital? Na Slovensku máme média, ktoré sú vlastnené a financované západom. Členovia a redaktori týchto médií sedia v správnych radách mimovládnych organizáciách a predstavenstvách neziskových organizácií. Takto nemôžeme zaručiť "objektívne spravodajstvo". A preto je lepšie si ho robiť sám! "Lepšie kriticky rozmýšľať ako hlúpo veriť všetkému." Profile
Kto je alkoholik?

Kto je alkoholik?

Daniel in Iné
  ·  

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *