Slovensko

Radačovský bez servítky o Istanbulskom dohovore! Ostré slová vyvolali rozruch v Europarlamente

Radačovský bez servítky o Istanbulskom dohovore! Ostré slová vyvolali rozruch v Europarlamente Tak toto Europarlament nečakal. Radačovský to povedal úplne na rovinu...

Napísal Andrej · 4 min read >
Radačovský bez servítky o Istanbulskom dohovore! Ostré slová vyvolali rozruch v Europarlamente 1
Radačovský bez servítky o Istanbulskom dohovore! Ostré slová vyvolali rozruch v Europarlamente
Tak toto Europarlament nečakal. Radačovský to povedal úplne na rovinu o Istanbulskom dohovore. Takysto venoval rozsiahlí status o tejto problematike.
Status europoslanca Radačovského na socialnej sieti Facebook
Istanbulský dohovor

Vážení priatelia,

Radačovský bez servítky o Istanbulskom dohovore! Ostré slová vyvolali rozruch v Europarlamente

v Európskej únii, ale aj v slovenskej spoločnosti rezonuje niekedy nie celkom korektne, ba dokonca niekedy až veľmi neslušne a na môj vkus útočne, problém zvaný Istanbulský dohovor. Som presvedčený a presviedčam sa denne, že Slováci a vôbec občania Slovenska, svojou úrovňou myslenia, všeobecnou inteligenciou a spoločensko-politickým prehľadom za priateľmi v západnej Európe skutočne nezaostávajú. Ba poviem to možno tak, že sa to niektorým, snáď aj europoslancom, nebude páčiť. Vo vzťahu k Slovákom a občanom Slovenska toto moje vyjadrenie, týkajúce sa rozhľadu a vedomostí, je možné chápať tak, že k tomuto štandardu sa západoeurópski priatelia možno približujú, resp. mierne zaostávajú.

Považujem preto za nadbytočné poúčať Vás preto o tom, čo je to Istanbulský dohovor, čo tvorí jeho obsah, v akom štádiu je proces pristupovania k nemu, možná ratifikácia a podobne.

Nejde o rozsiahly materiál, stačí si jednoducho kliknúť na Google, prečítať, a zistíte jeho obsah a procesné štádium, v akom sa konanie ohľadom neho nachádza.

Dovolím si tvrdiť, že každý, kto ovláda právny poriadok SR a porovná ho s Istanbulským dohovorom, musí dospieť k jedinému záveru. Všetky ustanovenia Istanbulského dohovoru, týkajúce sa ochrany žien, dievčat, ochrany rodiny pred možným násilím, ako aj sankcionovanie takéhoto konania je už dosť dlho obsiahnuté v jurisdikcii SR.

 
 

Opätovne, len v krátkosti, poukážem na ustanovenia Trestného zákona SR o týraní blízkej a zverenej osoby, Zákona o rodine SR, Zákonníka práce SR, príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, zákonov o sporovom a mimosporovom konaní a ďalších právnych predpisov, ktoré bez pochybností svedčia o tom, že ochrana práv žien a detí, prevencia pred násilím, ako aj postih za takéto správanie, je v jurisdikcii SR, dovolím si tvrdiť, dôslednejšie upravený ako v ktoromkoľvek inom členskom štáte EÚ.

Uvádzam to preto, že v rozprave k Istanbulskému dohovoru, ktorý sa uskutočnil v EP v Štrasburgu dňa 25. novembra 2019, ma nemilo prekvapilo vyjadrenie niektorých europoslancov na adresu SR, ktoré malo nádych, ako keby sme boli nedôstojnými alebo zaostalými ochrancami práv žien, detí a podobne.

Nie je to pravda. SR, poukazujúc na historický vývoj a tradície, nikdy nemala problém s korektnosťou a slušnosťou k ženám, matkám, maloletým deťom a podobne. My nie sme v tomto smere „zaostalý“ štát. Len okrajovo si dovolím uviesť, že sme patrili medzi prvé štáty vo svete, ktoré uzákonili všeobecné volebné právo žien a to v čase, keď súčasné tzv. vyspelé demokracie západných štátov o tom ešte ani nechyrovali. Volebné právo pre ženy napr. vo Švajčiarsku bolo uzákonené až v r. 1971, občania čiernej pleti v USA dostali právo voliť až v 60-tych rokoch minulého storočia.

Možno som trošku tendenčný a zaujatý, a to z jednoduchého dôvodu. Narodil som sa na Slovensku, som Slovák a je absolútne logické, že človek si povesť svojej vlasti chráni viac ako niečo iné a to predovšetkým v zahraničí a to bez ohľadu na to, aká je minulá, súčasná alebo budúca vládna garnitúra. Jednoducho, človek to má geneticky v sebe, a závisí to predovšetkým od výchovného prostredia, v ktorom človek vyrastal a bol vychovávaný.

A teraz k veci. SR sa vstupom do EÚ dobrovoľne zaviazala, že bude dodržiavať pravidlá demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Toto je v poriadku, bez ohľadu na to, kto má na to aký názor, pretože ide o demokratický princíp spočívajúci vo vykonanom referende. Dokonca sme dobrovoľne presunuli aj časť svojej suverenity na EÚ a zvýraznili to v Ústave SR, kde sa konštatuje, že „právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi SR.“

Aj o tomto znení má právo si myslieť kto čo chce, ale je to výsledok demokratického procesu pri prístupových rokovaniach o vstupe do EÚ.

Avšak, čo je podstatné. SR sa nezaviazala, že vstupom do EÚ sa zbavuje svojich národných hodnôt, založených na cyrilo-metodejských tradíciách a kultúrnom dedičstve svojich predkov tak, ako je obsiahnuté v preambule Ústavy SR. A toto a nič iné, je problém, ktorý je pre SR neakceptovateľný a aj z toho dôvodu je potrebné Istanbulský dohovor odmietnuť.

Vágne a nejednotné pojmy, umožňujúce rôzny výklad niektorých ustanovení Istanbulského dohovoru, nabúrava tradičné ale aj kresťanské hodnoty v ponímaní tradičnej rodiny, v ponímaní muža a ženy a preto je potrebné toto neakceptovať, možno je potrebné o tom aj diskutovať a nie na seba útočiť a to či už z jednej alebo druhej strany. Nehovoriac o tom, že NR SR ako vrcholný orgán Slovenska jednoznačne Istanbulský dohovor odmietla.

Možno má niekto tendenciu a hľadá spôsob, akým SR „prinútiť“, aby Istanbulský dohovor akceptovala. Možno sa o to niekto bude snažiť prísnym dohľadom nad dodržiavaním pravidiel demokracie právneho štátu a ľudských práv a bude dehonestovať tých, ktorí sú proti takémuto postupu a možnože ich budú považovať za podivínov. Ale v histórii Slovenska tomu už tak bolo. Existovalo spoločenstvo zvané Rakúsko-Uhorsko, existoval uhorský snem a pokiaľ tam vystúpil zástupca Slovenska, Ľudovít Štúr, bol považovaný aj z vlastných radov, za Pansláva, podivína a hej-Slováka. Výsledok je však taký, že Rakúsko-Uhorsko neexistuje, uhorský snem zanikol, málokto o ňom niečo vie, ale Ľudovít Štúr je tu a pod jeho menom sa udeľujú najvyššie štátne vyznamenania. Bol tu aj Protektorát u bratov Čechov, bol tu aj protektor, ale pozor! Bol tu aj Gabčík! Slovák – hrdina. Protektorátu už niet, ale meno Gabčíka tu ostalo.

Na záver by som preto chcel uviesť, že nie je potrebné hodnotiť Slovensko ako nejaký „zaostalý štát“, pokiaľ sa týka ochrany práv žien, pretože tomu tak nie je. Skôr sa zdá, že niekto pod zámienkou prevencie proti možnému násiliu na ženách a dievčatách chce presadiť to, čo je v rozpore s preambulou Ústavy SR a čo je v rozpore s tradičnými hodnotami Slovenska, ktoré vonkoncom neohrozujú nikoho a nikdy ani ohrozovať nebudú.

Slováci a Slovenky, hlavu hore!

V tejto súvislosti dovolím si publikovať videozáznam z môjho jednominútového vystúpenia v EP v Štrasburgu, kde som, žiaľbohu, prekročil stanovený čas 1 minúty (čo už sa u mňa stáva skoro tradičné). Pokúsil som sa dokonca v pre mňa cudzom anglickom jazyku požiadať ešte o pol minúty, čo mi nebolo umožnené, avšak to je v poriadku, mal som dodržať určený limit. Preto je môj príspevok trošku rozsiahlejší.

Zdroj: https://www.facebook.com/sudcaradacovsky/

Written by Andrej
Lepšie ostať kritický, ako veriť úplne všetkému. Hoci byť v živote naivný je niekedy jednoduchšie. Na druhej strane byť klamaný celý čas ešte horšie. PICUSCapital je malá redakcia, ktorá sa snaží zobudiť ľudí a kriticky poukazovať na danú problematiku. Či už ide o politikov pravice, ľavice. Či sú červený, ružový alebo fialový. Na stránke PICUSCapital dostáva naivita červenú! Lepšie kriticky rozmýšľať, ako veriť všetkému! Profile

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.